Večne spievajú lesy


Keď sa prechádzame zalesneným údolím a kocháme sa ako slnko prebleskuje pomedzi stromy, máme pocit bezpečia, ale i pocit pokory pred niečím majestátnym a neznámym.

Niektorí ešte cítime, že niekde hlboko v nás je skrytý prírodný človek, síce zabudnutý, inými možno aj nenávidený, pretože ubližuje pýche a predstavám o ľudskej nadradenosti a pripomína našu závislosť, no napriek tomu, samozrejme podľa toho, kto ním prechádza, spieva alebo aj mlčí. Tí, ktorí ešte počujú jeho spev, jeho obrovské klávesnice prepojené pevne so zemou ako aj s vesmírom, nie sú ľahostajní k tomu najväčšiemu zázraku našej planéty, lebo bez lesa by život nebol možný. Napriek tomu, pobytom na takom nerušenom a idylickom mieste, pri pohľade  zdola môžeme dospieť ľahko k falošnému záveru, že s týmto zázrakom sa nakladá mimoriadne múdro a zodpovedne. Že to tak nie je, opovážim sa dokladovať niekoľkými zábermi z aplikácie Google Earth, i keď zďaleka nie sú aktuálne. Napriek tomu poskytujú dosť informácii o rozsahu odlesňovania, v tomto prípade neďaleko Košíc v Čermeľskom údolí,  nad rekreačnou lokalitou Alpinka. Holoruby sa nachádzajú mimo turistických trás, a tak sa dajú odhaliť iba zo satelitných snímok.

cermel

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: