Októbrový podvečer na divokom východe


Vyzerá prinajmenšom dosť podozrivo, keď sa v lese vo večerných hodinách  pohybuje lesný traktor a má tak naponáhlo, že vyvráti strom aj s koreňmi, ktorý mu stojí v ceste.  Je už pomerne dosť hodín a slnko je nízko nad Čermeľským údolím. Traktor zastane na dočasnom manipulačnom sklade a odpojí niekoľko kmeňov, ktoré práve dotiahol. Sklad vznikol pri holoruboch, o ktorých som už písal, a stále sa tu nachádzajú ešte nejaké kmene vedľa podivnej miestnej komunikácie, ktorá spája chatárske oblasti na západnom úbočí Čermeľského údolia a pokračuje hlboko v lese až k ďalšej lokalite  v  Suchej doline.  Aj na tomto malom území je cesta pre les katastrofou. Vedie až ku Kavečanskym lúkam, popretkávaná štrkom a drveným asfaltom, dovezeným miestnymi automobilovými nadšencami, ktorí si za každých okolností dokážu presadiť, aby mali pohodlný prístup ku svojim chatám a pozemkom.  Autá, motorky, bicykle,  štvorkolky sa tu preháňajú krížom krážom. Traktor sa teraz vracia po čerstvo vyrytých stopách. Lesný chodník sa zmenil na nepoznanie. Už to nevyzerá ako park, ale ako tankodrom. Okolo mohutného traktora s radlicou sa ozýva praskot. Radšej kráčam vedľa. Traktor ma predbehne a kliesni si cestu po lesnom chodníku a mizne mi z dohľadu.. Potom náhle stíchne. Okraj lesa je už blízko, pomedzi stromy čoskoro zazriem kotlinu Košíc a prvé ploty záhradiek nad Pisekešom.  Nechápem, čo je tu pre taký traktor zaujímavé. Ešte niekoľko desiatok metrov a všetko je jasné. Cesta je zarúbaná. Cez frekventovaný turistický chodník leží množstvo práve zoťatých starých hrabov. Z jednej strany okrúhleho rúbaniska vidno v húštine traktor a z druhej otvorené osobné auto, čierne kombi. Vidím ho iba odzadu, v kufri je niekoľko bielych bandasiek, zrejme obsahujú benzín do motorových píl.  Siahnem po foťáku, no v tom vidím nejakého muža, ako sa blíži k autu, zrejme šofér z traktora, lebo je prázdny. Potom zbadám ďalších dvoch chlapov v červených prilbách ako štrngajú reťazami, keď stromy priväzujú k traktoru.  Asi ma zbadali, no nezdá sa, že by im to prekážalo, no i tak sa pre istotu predieram húštinou bokom, lebo nie som si istý, či som sa práve nestal svedkom krádeže dreva, ktoré skončí v niektorej z desiatok chát v blízkom okolí. Krásne hraby, ktoré z lesníckeho a hospodárskeho hľadiska určite nemajú takú cenu, aby sa kvôli tomu zamestnávali traja ľudia a drahý stroj, sú bohužiaľ nenávratne preč.  Chodím tadiaľ často a stromy neboli označené. Z toho by sa dalo dedukovať, že to nebola legálna činnosť. Koľko takých výrubov sa v tento októbrový podvečer uskutočnilo v slovenských lesoch, netrúfam si odhadnúť, veď ako sa hovorí, smrť nechodí po horách a policajti ešte menej. Divoké odlesňovanie a ničenie prírody v tesnej blízkosti Košíc pokračuje. Nikoho to nezaujíma. Nie je sa čoho báť. Stalo sa tak 8. októbra 2009.

hraby_map

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: